Rýchly návod, ako si poradiť s explóziou hnevu na dieťa.
Naše deti majú neuveriteľný talent skúšať našu trpezlivosť a odolnosť. Tiež ste si to všimli? Majú nás prečítaných, a svojim správaním akoby schválne brnkajú na naše slabé miesta.
Je to tak preto, lebo ak narodenia nás nenápadne pozorujú a pomaly si tvoria svoj návod na prežitie. Z nášho konania, z našej reči tela, aj našich slov. Vďaka pozorovaniu o nás vedia viac, ako my sami. Majú v sebe nesmiernu múdrosť. A tú nám vedia dať najavo tak, že nám nastavia zrkadlo. V praxi znamená, že určité správanie dieťaťa v nás vyvolá prehnanú emocionálnu reakciu. Nahneváte sa tak, že nepoznávate samú seba.
Situácia: Dieťa sa hrá, napriek tomu, že ste mu už 3-krát zopakovali, že musíte odísť z domu. 3-krát a dosť. Vybuchnete. Ako to, že vás totálne ignoruje? Ako ho máte donútiť, aby sa išiel obliecť? Bezmocnosť vo vás úplne vrie a najradšej by ste mu toho dinosaura vyrvali z ruky a vyhodili ho z okna.
Správanie dieťaťa v takom prípade predstavuje tzv. spúšťač vašej reakcie. Zareagovať naň ale tak, ako velí náš hnev, väčšinou nie je dobrá cesta. Naše reakcia totiž ovplyvní náš vzťah s dieťaťom a tiež ďalší rozvoj emocionálnej inteligencia dieťaťa. Preto som pre vás pripravila tento návod ako takú rýchlu prvú pomoc v náročných situáciách, keď vás správanie dieťaťa vytáča.
Uvedomenie
Prvým krokom úspešného zvládnutia svojich “spúšťačov” je uvedomenie si. Znie to jednoducho, ale často nie je. Ak na nás pôsobí “spúšťač” (=to správanie dieťaťa, ktoré nás rozčuľuje), sme naštartovaní v automatickej reakcii a hormóny v mozgu velia do útoku. Čo v praxi znamená, že kričíme a zastrašujeme.
Pred výbuchom nás zastaví práve to, keď dokážeme sami na sebe spozorovať, že sa blížime do automatickej reakce ešte predtým, než nastane.
Pomôže, ak si všímame, čo sa deje s našim telom. Búši nám srdce? Tvrdne nám šija a dvíhajú sa v kŕči ramená? Trase sa brada? V ďalšom záchvate hnevu už budeme vedieť rozpoznávať príznaky prichádzajúceho hnevu.
Hlboký nádych a výdych
Dajte si aspoň jeden hlboký nádych a pomalý výdych. Vnímajte iba svoje telo a prúd vzduchu, ktorý prúdi dnu a von. Váš mozog dostane signál, že situácia nie je taká akútna, ako keď na vás útočí šabľozubý tiger, a prestane produkovať adrenalín, ktorý vás núti ísť do akcie. Keď mozog nebude zaplavený stresovými hormónmi, dokážete opäť uchopiť kontrolu na svojimi reakciami.
Pozrite sa na situáciu okom kamery
Čo vidí nezaujatý divák, ako by popísal celú tú situáciu?
“Dieťa sa spokojne hrá na koberci s dinosaurom.”
Keď sa na celú situáciu pozriete bez toho, aby ste tam miešali emócie, budete vidieť len dieťa a jeho potreby, ktoré v danej chvíli narážajú na tie vaše. Pochopíte, že hnev je zbytočný a môžete sa rozhodnúť pre inú reakciu.
Prejavte pochopenie
Je úplne prirodzené, že dieťa robí niečo iné, akoby sme v danej chvíli chceli a potrebovali. Je to tiež ľudská bytosť, ktorá má svoje aktuálne potreby. Snažte sa preto nebrať jeho správanie osobne a vidieť za tým naozaj len jeho nenaplnené potreby.
Prejavte pochopenie k jeho správaniu. Keď dieťa cítí, že jeho potreby vnímame a zohľadňujeme, že mu rozumieme, bude mať väčšiu ochotu k spolupráci.
Vystúpte zo situácie, ak to nezvládate
Ak hrozí, že svojou reakciou spôsobíte nejakú škodu na vašom vzťahu s dieťaťom, radšej zaraďte spiatočku a vzdiaľte sa. Pokiaľ dieťa nie je osamote v nebezpečenstve, môžete mu povedať: “Cítim teraz silný hnev a mám chuť kričať hrozne nahlas,…tak radšej to idem rozdýchať do vedľajšej izby. Prídem za pár minút” a odísť nachvíľu preč od svojho “spúšťača”.
Majte v zásobe rodičovské mantry
Keď si v záplave emócií nedokážete racionálne zdôvodniť, prečo sa dieťa správa tak, ako sa správa, pomôžu tzv. mantry pripravené špeciálne pre tieto náročné chvíle. Sú to slová, ktoré nám majú pripomenúť to, čomu veríme.
Napríklad: “Dieťa mi to nerobí naschvál. Správa sa nevhodne preto, lebo sa ešte nenaučilo žiadny lepší spôsob, ako mi dať najavo svoju nenaplnenú potrebu”.
Dbajte o svoju psychickú pohodu
Jedno klišé na záver. Spokojnou mamou to totiž začína i končí. Určite to na sebe pozorujete, že pokiaľ vy sama ste v nepohode, častejšie vás rozčúli správanie dieťaťa, ktoré by ste za normálnych okolností dokázala zvládnuť s láskavosťou a trpezlivosťou.
Dbajte teda o svoju psychohygienu, trvajte na tom, aby ste mali čas pre seba a čas na odpočinok.
A čo ak ste oddýchnutá, naladená na potreby dieťaťa, rozumiete jeho správaniu, ale aj tak nejaká konkrétna situácia opakovanie vo vás prebúdza vybuchujúcu sopku?
Potom treba začať pátrať viac do hĺbky, kde sa asi berie tá nespracovaná minulá skúsenosť, na ktorú vás dieťa tak vytrvalo upozorňuje? Pravdepodobne nejaký negatívny zážitok, ktorý vo vás zanechal hlboký nepríjemný pocit, pretože ste nemali možnosť si ho spracovať.
Pomôcť s takýmto pátraním vám môže niektorá terapeutická cesta, napríklad aj kineziológia. Kineziológia ponúka celostný prístup k riešeniu rôznych tém, ktoré sa navonok prejavujú našou nepohodou, či už psychickou, alebo aj fyzickou. Kombinuje prácu vedomia s podvedomím a prepája ho s našim telom, v ktorom sa pocity prejavujú. Skúsený facilitátor kineziológie vám pomôže nájsť problém a odbúrať bloky, strachy, ktoré sú zaseknuté v tele a spôsobujú napríklad aj tie neprimerané reakcie na správanie dieťaťa.
A ak chcete lepšie porozumieť správaniu dieťaťa a naučiť sa techniky, ako mu odkomunikovať svoje požiadavky tak, aby vám rado vyšlo v ústrety, naskočte do programu “Pohodové rodičovstvo vďaka komunikácii”. Rada vás naučím, ako komunikovať tak, by vám to doma fungovalo a nemuselo sa kričať a zastrašovať trestami.