Čo robiť, keď sa vám dieťa zmieta v silnom záchvate hnevu alebo plaču? Ako ho ukľudniť? Ako mu pomôcť?
Rodičia sa cítia zúfalí a bezradní, keď sú svedkom silných emočných búrok svojho dieťaťa. Často sa k tomu pridá ešte aj vlastná frustrácia z toho, že nevieme, ako zareagovať správne, a pocit bezmoci prejde až do hnevu, ktorým sa snažíme uťať túto bezútešnú situáciu. A to nepomáha. Kiež by existoval v tej chvíli nejaký zázračný recept, ako dieťa čo najrýchlejšie dostať do stavu, keď už zase bude schopné počúvať!
⚪️
Nemám žiadne univerzálne instantné riešenie, pretože len vy ste najväčší odborník pre svoj život. Ale nezatvárajte článok. Mám pre aspoň vás jeden užitočný tip: jednoduchú techniku, ktorú môžete skúsiť pri každej príležitosti, keď bude vaše dieťa prežívať nejaké silné emócie (napríklad kvôli tomu, že mu odmietnete dať sladkosť pred obedom).😅
Základom toho, aby sme dieťa v silných emóciách dokázali ukľudniť, je 1️⃣ naša bezpečná prítomnosť a 2️⃣ naša empatická reakcia.
Poďme si to trošku rozobrať, čo si pod tým predstaviť.
1️⃣
Keď je dieťa v silných emóciách, reaguje impulzívne, skratkovito, z tzv. plazieho mozgu. Nemá prístup do vyšších poschodí mozgu – do šedej kôry, ktorou analyzuje informácie a vyhodnocuje racionálne, či je daná situácia (=napríklad že mama mi nechce dať sladkosť) naozaj ohrozením pre jeho prežitie.
To, čo v tej chvíli najviac potrebuje, aby sa skľudnilo, je získať pocit bezpečia. Vtedy jeho mozog dostane signál, že už nie je v ohrození a môže sa opäť začať učiť, ako funguje tento svet.
Ako mu môžeme dať pocit bezpečia?
V prvom rade tým, že my sami zostaneme kľudní. Dieťa tým dostane dôležitú informáciu: „Mať silné emócie je v poriadku. Keď sa mama nezľakla tohto môjho vystrájania, tak jej môžem dôverovať, že ma naučí, ako si s tými pocitmi poradiť.“
🤔 Že to náročnejšie, ako by sa mohlo zdať? Je. Preto téme zvládania vlastného hnevu a ďalších rodičovských emócií venujem vo svojich kurzoch dostatok priestoru (napríklad aj v rámci 10-týždňového programu Pohodové rodičovstvo vďaka komunikácii).
2️⃣
Empatia je čarovná technika, ktorá pomáha rozptýliť emócie a vyriešiť náročné situácie bez toho, aby sme museli siahať po zastrašovaní či podplácaní detí.
Problém je, že väčšina rodičov nebola vychovávaná empaticky, a teda ani nemá prirodzenú schopnosť dať empatiu svojim deťom.
Dobrá správa je, že empatia sa dá naučiť. Zjednodušene sa dá povedať, že treba urobiť toto:
Nacíťte sa na to, čo dieťa prežíva a pomenujte to.
„Ty veľmi túžiš po sladkom a ja ti to nechcem dovoliť, že?“
Alebo:
„Jaj…je tak ťažké dodržať pravidlo – žiadne sladké pred obedom- , keď máš práve teraz takú chuť na tú tyčinku…“
⚪️
Keď som na seminári „Jak zládnout dětský vztek“ s rodičmi robila tréning v modelových situáciách, ako optimálne formulovať túto empatickú reakciu, prišli sme spoločne na jeden „ťahák“.
Väčšina rodičov totiž nemá ani tak problém nacítiť sa na to, čo dieťa prežíva a prejaviť pochopenie voči jeho potrebám a pocitom, ale má nutkanie hneď k tomu dodávať, prečo je dôležité, aby sa dieťa zachovalo tak, ako po ňom chce rodič. Jednoducho začne hneď tlačiť na dieťa racionálnymi argumentmi a tým vymaže celý príjemný zážitok empatie a ku skľudneniu dieťaťa nedochádza.
Teda v našom príklade rodičia formulovali empatickú reakciu nejak takto:
„Chápem, že veľmi túžiš teraz po sladkej tyčinke, ale pred obedom bohužiaľ nemôžeš mať žiadne sladkosti“.
Vžite sa na chvíľu do kože dieťaťa a odpovedzte si úprimne: Čo vás na tejto reakcii štve?
❓
Je to tá druhá časť súvetia, začínajúca spojkou ALE, však?
My, rodičia, chceme udržať doma hranice a pravidlá. To je v poriadku. Nikto netvrdí, že máte dovoliť dieťaťu všetko, čo chce a vynucuje si to krikom a plačom.
A zároveň je super si uvedomiť, že deti potrebujú od nás častejšie počuť, že sú v poriadku, keď sa hnevajú a plačú. Chcú častejšie od nás počuť, že chápeme, aké to majú občas ťažké, pretože svojim impulzívnym a nezrelým mozgom ešte nedokážu mať svoje správanie plne pod kontrolou.
A to znamená, že tam nebudeme dodávať to ALE ❌.
👉 Takže môj tip znie:
Keď dieťaťu dávate empatiu, zhltnite ALE a druhú časť súvetia za ALE (ktorá vám tam automaticky nabehne).
Ak máte pocit, že to zdôvodnenie (tá časť za ALE) musí zaznieť, vráťte sa k nemu až o chvíľu, keď sa dieťa ukľudní a keď jeho mozog bude opäť schopný počúvať. Častokrát ale netreba dodávať tú časť za ALE a empatia sama o sebe môže problém vyriešiť. Dieťa totiž má väčšinou dobrý úmysel, len sa ešte nevie ovládať, aby konalo v súlade s úmyslom.
Chcete viac komunikačných tipov, ktoré vám pomôžu pri výchove malých detí? Pridajte sa do facebookovej skupiny Rešpektujúca výchova – inšpirácie a zdieľanie. Môžete v nej kedykoľvek požiadať o radu a dostane sa vám podpory odo mňa alebo ďalších rešpektujúcich rodičov v skupine.
Chcete vedieť viac o tom, ako reagovať s rešpektom na detský hnev a vzdor a ustáť svoje hranice? Prejdite na tento článok. A ak by sa vám tieto rady nedarilo uviesť do praxe, ozvite sa individuálne a pozrieme sa na vaše konkrétne situácie, ktoré vás vo výchove trápia (rezervovať termín nezáväznej konzultácie zadarmo)